Menu
Adam Štefunko pochádza z Bratislavy, hudbe sa venuje od 5 rokov. Jeho prvé kompozičné pokusy vznikali už na základnej škole. V r. 2010 začal navštevovať hodiny kompozície na ZUŠ sv. Cecílie. Po maturite na gymnáziu ho hudba zaviedla na Konzervatórium v Bratislave, kde vyštudoval hru na klavíri, zobcovej flaute a začal so štúdiom skladby. Študuje hru na čembale a historických klávesových nástrojoch na JAMU v Brne. Má za sebou aj štúdium informatiky a kognitívnej vedy na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Jeho tvorba zaznela v interpretácii speváckeho zboru Tempus a na festivale Asynchrónie. Minulý rok sa stal laureátom skladateľskej súťaže festivalu Saxophobia.
//
„K príznakom stresu patrí aj pocit zovretého hrudníka a zvýšený výskyt nehôd z dôvodu absencie vnímavosti na detaily. Stres sa stáva spoločníkom človeka. Zasľepuje mu myseľ a extrémne ťažko sa dostáva z jeho zovretia, hoci si jeho prítomnosť často neuvedomuje alebo ju dokonca priamo odmieta. V dnešnej dobe nie je ťažké podľahnúť stresu. A to nielen preto, že máme za sebou niekoľkoročnú pandémiu a naši susedia zažívajú hrôzy vojny, ktoré doliehajú aj na nás. Do veľkej miery je to spôsobené práve každodennými situáciami v rodine, škole alebo práci. Vlastné skúsenosti so stresom ma motivovali k napísaniu skladby založenej na poltónových pohyboch. Prácou so súzvukmi, ktoré vytvárajú, som sa snažil navodiť s pomocou rôznych farieb, ktoré poskytuje obsadenie klarinet, klavír, husle a violončelo, snáď až otravné napätie, ktoré často v poslucháčovi vytvorí nepohodu a pocit neistoty. Podarí sa mi niekedy vyslobodiť sa z bolestivého zovretia stresu?“
Adam Štefunko
Marek Fóra nastúpil po absolvovaní gymnázia v Považskej Bystrici na Konzervatórium v Bratislave, momentálne je študentom 2. ročníka kompozície a 1. ročníka dirigovania v triede Konstantina Ilievského. „Môj prvý aktívny kontakt s hudbou bol, keď som ako 9-ročný začal chodiť na klavír. Prvé kompozičné pokusy patrili gitare a klavíru vo veku 15-16 rokov,“ povedal Marek Fóra, ktorý patril medzi laureátov skladateľskej súťaže Konvergencií v roku 2022.
//
„Ide o minimalistickú kompozíciu, ktorá je inšpirovaná estetikou Steva Reicha. Avšak koncept minimalizmu je prísne dodržiavaný (okrem pár taktov) len v klavírnom parte. Ostatné nástroje sa držia tohto princípu voľnejšie, no dojem minimalizmu si pri počúvaní nejde odmyslieť. Ďalej okrem konceptu symetrie v klavírnom parte (je stanovená os, okolo ktorej sa hlasy nad ňou aj pod ňou hýbu naraz v rovnakej vzdialenosti od nej) je tu aj koncept narušenia formy, ktorú už minimalizmus ako taký rozbíja, no šiel som ešte ďalej tým, že začiatok a koniec skladby sa pre jednotlivých hráčov nenachádza v jednom bode. Klavirista na pódiu začína sám a ostatní hráči sa k nemu pridajú na pódiu až tesne pred začiatkom ich partu. To isté platí aj na konci, kde klavirista ostáva na pódiu dohrať skladbu sám. Elektronika dotvára atmosféru skladby. Vznikla (ako aj názov skladby) editovaním audio nahrávky, na ktorej môj sused v sobotné ráno kosí v záhrade trávu.“
Marek Fóra
Šimon Lučenič je slovenský skladateľ narodený v Bratislave, kde v súčasnosti aj žije. Po ekonomických štúdiách nastúpil na VŠMU v Bratislave, kde aktuálne ukončil 4. ročník štúdia hudobnej kompozície. Jeho tvorba bola uvedená na rôznych festivaloch na Slovensku, poslednou významnou udalosťou bolo 3. miesto v skladateľskej súťaži festivalu Konvergencie v r. 2022 za skladbu La conversaciòn. Pri tvorbe sa snaží byť v prvom rade úprimný k sebe a reflektovať svet tak ako ho vníma vo svojej pestrosti.
//
„Skladba Tempora amissa v slovenskom preklade „Stratené časy“ je akousi reflexiou na aktuálne dianie. Vo svete, ktorý je neustále v konflikte človek zabúda na to, čo je skutočne dôležité a necháva sa strhnúť vírom udalostí minútu po minúte, a až keď sa zastaví a spozornie, dokáže si uvedomiť hodnotu toho, čo mu preteká pomedzi prsty, hodnotu života. Tak ako aj v ňom, aj v skladbe sa striedajú napäté okamihy s kontemplatívnymi upokojeniami v túžbe vytrhnúť sa z neustáleho kolobehu a nastoliť mier. Mier medzi národmi, mier samých v sebe. Stratené časy sú všetky tie chvíle, ktoré nevenujeme jeden druhému s pochopením, priateľstvom a empatiou.“
Šimon Lučenič
Juraj Gažmerčík je študentom kompozície na HAMU v Prahe. Predtým absolvoval hru na bicích nástrojoch u P. Solárika a I. Szabóa, a skladbu u K. Koreňovej na Konzervatóriu J. L. Bellu v B. Bystrici. V r. 2017 získal magisterský titul v odbore muzikológia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Okrem komponovania a aranžovania skladieb príležitostne vystupuje ako interpret (Regale, Bossa Nova Joao Gilberto Quartet, Monika Sonk Trio). „Pôsobím ako učiteľ hry na bicích nástrojoch na základných umeleckých školách a súkromne. Čas od času publikujem (najmä) o hudbe a umení,“ napísal o sebe v krátkom miniprofile.
//
„Smútočná hudba sa snaží byť umeleckým stvárnením smútku nad stratou blízkeho človeka, hudobnou expresiou žiaľu, vyrovnávania sa s pominuteľnosťou života, no súčasne vyjadrením nádeje a viery. Kompozičným zámerom skladby je predovšetkým maximálna koncentrácia výrazu a motivicko-tematickej práce. Pozíciu štrukturálneho ako aj sémantického stredobodu tu zohráva čas: vzťah plynutia a statickosti, ticha a zvuku, lineárnosti a spojenia.“
Juraj Gažmerčík
Diela štvorice laureátov (porota udelila štyri ocenenia) zaznejú v rámci programu festivalu Konvergencie 2022, na koncerte 23. septembra v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave. Program z diel laureátov doplní skladba A. J. Burgosa Variations for 4 cellos a tiež Quartetto d’Archi Rosity Piritore, víťazky Vladimir Mendelssohn Competition 2022 v podaní Spectrum Quartett. Vďaka partnerstvu Konvergencií s touto súťažou zaznie skladba nášho vlaňajšieho laureáta Adama Hudeca Self-Centered Variations v septembri na talianskom festivale v Ascoli Piceno.
Skladby tohoročných laureátov naštudujú vynikajúci domáci intepreti Branislav Dugovič, Albín Blaho, Juraj Tomka, Jozef Lupták, Nora Skuta, Zuzana Biščáková a ďalší.
_ súťaž je určená pre slovenských a českých skladateľov a skladateľky do 35 rokov
_ do súťaže môžu byť prijaté len skladby, ktoré neboli verejne uvedené, ani v rámci školských predvedení
_ každý uchádzač môže do súťaže prihlásiť len jedno dielo
_ trvanie skladby: 7-12 minút
_ obsadenie: kvarteto (klarinet, husle, violončelo a klavír), prípadne aj s možnosťou použitia elektroniky
_ súťaž je anonymná
_ zašlite nám:
1. partitúru vo formáte pdf, vytvorenú v ľubovoľnom notovom editore (nie rukopis)
2. spolu s pracovnou nahrávkou diela vo formáte WAV
3. vyplnený prihlasovací formulár
4. spolu s vyplneným prihlasovacím formulárom uhraďte prosím registračný poplatok v hodnote 20 EUR na účet:
Konvergencie – spoločnosť pre komorné umenie, o.z.
IBAN: SK34 1100 0000 0026 6604 0139
SWIFT: TATRSKBX
* do poznámky k platbe treba uviesť: “SÚŤAŽ + meno účastníka”
_ skladby bude hodnotiť odborná porota v zložení:
skladatelia
prof. Jevgenij IRŠAI / VŠMU
Lukáš BORZÍK / VŠMU, Spolok slovenských skladateľov
Adrián DEMOČ / Španielsko
Jaroslav ŠŤASTNÝ (Peter GRAHAM) / Česká republika
interpreti
Nils ØKLAND (Nórsko) / husle
Jozef LUPTÁK / violončelo, Konzervatórium v Bratislave, Akadémia umení BB
Nora SKUTA / klavír, Österreichisches Ensemble für Neue Musik
Branislav DUGOVIČ / klarinet
_ garantmi súťaže sú prof. Jevgenij Iršai a umelecký riaditeľ festivalu Konvergencie Jozef Lupták
výsledky súťaže budú oznámené do 15. 7. 2023
Základnou myšlienkou festivalu Konvergencie je komunikácia medzi skladateľmi, interpretmi a publikom a tento princíp by sme chceli preniesť aj na formát skladateľskej súťaže, preto:
_ autori 3 diel, ktoré získajú najvyšší počet bodov, budú mať možnosť osobnej alebo online konzultácie s členmi poroty, v rámci ktorej dostanú spätnú väzbu od renomovaných skladateľských osobností a popredných domácich interpretov
_ diela 3 autorov, ktorí postúpia do finále, naštudujú formou workshopu absolventi Akadémie komornej hudby festivalu Konvergencie, ako aj etablovaní profesionáli a budú zaradené do programu aktuálneho ročníka festivalu
_ uvedenie troch skladieb, ktoré postúpia do finále, bude honorované:
1. miesto 500 € / 2. miesto 300 € / 3. miesto 200 €
_ networking, získanie kontaktov na generačne blízkych interpretov
_ PR prostredníctvom informačných kanálov festivalu Konvergencie a partnerov súťaže
_ vybrané skladby budú zaradené do koncertnej sezóny 2024/25 PKF — Prague Philharmonie
_ jedno z diel bude vybrané na koncert v rámci Skladateľskej súťaže Vladimira Mendelssohna v rámci Ascoli Piceno Festival v Taliansku
Jevgenij Iršai (1951) – ruský skladateľ a klavirista pôsobiaci na Slovensku.
R. 1969 ukončil štúdium na Špeciálnej desaťročnej hudobnej škole (kompozícia S. J. Volfenzon, klavír T. B. Rumševič), pokračoval na Konzervatóriu N. Rimského-Korsakova v Petrohrade (kompozícia S. S. Černov, V. A. Uspenskij, klavír P. A. Serebrjakov). Ako klavirista koncertoval v Španielsku, Bulharsku a Maďarsku. V r. 1971—1991 pôsobil ako pedagóg klavíra a kompozície na Špeciálnej desaťročnej hudobnej škole v Petrohrade. Po príchode na Slovensko bol korepetítorom opery ŠD v Banskej Bystrici (1991—1992), pôsobil na Konzervatóriu J. L. Bellu (1992—1996), od r. 1996 prednášal na Katedre hudobnej a estetickej výchovy na PF UMB v B. Bystrici.
V súčasnosti vyučuje kompozíciu na VŠMU. Dominantnou časťou jeho tvorby sú zborové skladby i diela pre sólový hlas so sprievodom rôznych nástrojových kombinácií. Venuje sa komornej, orchestrálnej tvorbe i malým hudobno-dramatickým formám, tiež poézii a publikovaniu odborných článkov. Autora, ktorého diela odzneli o. i. na javisku akademického Malého divadla opery a baletu v Leningrade (Don Juan, 1973) a v rámci medzinárodných festivalov vo viacerých európskych krajinách i v USA, zaradil S. Vasenko do „skupiny neskorého postkonzervativizmu“. Jeho tvorba sa nachádza na viacerých CD.
Lukáš Borzík (1979, Poprad) patrí medzi najvýraznejších slovenských hudobných skladateľov. Získal rad domácich, ale i medzinárodných ocenení (Medzinárodná skladateľská súťaž Alexandra Moyzesa, Radio_Head Awards, Akademická Banská Bystrica, Skladateľská súťaž Adama Plintoviča). Okrem pravidelného zaraďovania jeho kompozícii na reprezentatívne albumy slovenskej hudobnej tvorby, má na konte štyri vlastné profilové CD nosiče: Svetlo Slova (2021), Signum Magnum (2020), Slovo (2019), Cantico delle creature (2011).
Borzíkova komorná hudba je pravidelne uvádzaná na domácich i zahraničných pódiách poprednými interpretmi a komornými zoskupeniami (Milan Paľa, Nora Skuta, Ronald Šebesta, Ivan Šiller, Eva Šušková, Petra Noskaiová, Hilda Gulyás, Juraj Kuchar, Tomáš Šelc, Ensemble Reconsil Wien, Konvergence Ensemble, THReNSeMBle, Cracow Duo, Ensemble Opera Diversa, Quasars Ensemble, Ensemble Ricercata, Melos Ethos Ensemble, Trio Istropolis, Mucha quartet a. i.). Podarilo sa mu presadiť aj na poli symfonickej hudby. Spolupracoval so slovenskými i zahraničnými orchestrami (Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Slovenská filharmónia, Štátna filharmónia Košice, Komorný orchester ZOE, Orkiestra Muzyki Nowej). Osobitné postavenie v jeho tvorivom odkaze má vokálna hudba, ktorá sa taktiež teší pozornosti interpretov (Estónsky filharmonický komorný zbor, Slovenský filharmonický zbor, Spevácky zbor Slovenských učiteľov, Chór Warszawski, Ars Brunensis Chorus).
Borzík kreuje svoj vlastný individuálny jazyk založený na uplatnení modality, tonality, rozšírenej tonality, bitonality, atonality, dvanásťtónovosti či spektralizmu v nových zaujímavých kontextoch, nevymykajúc sa z princípov sakrálneho minimalizmu. Tento estetický prúd je v porovnaní so známejším americkým minimalizmom sofistikovanejší a komplexnejší. Jeho predstavitelia neaplikujú len základné tóny, súzvuky či kadenčné vzťahy, ale súhrnne a celistvo siahajú po všetkých výdobytkoch európskej klasickej hudby. Preto aj hudobná poetika Lukáša Borzíka zahŕňa viaceré hudobné elementy slúžiace ako prostriedky pre mnohotvárne budovanie štruktúry. Inšpiráciu čerpá z teológie, filozofie, poézie, fyziky, astronómie, biológie, architektúry i výtvarného umenia. Asociácie generujú určité analógie a prieniky medzi týmito vednými a umeleckými odbormi nachádzajú odraz aj v jeho hudobnom myslení. Vo svojich kompozíciách dokáže umne vybudovať vnútorné dramatické pnutie. Obsahovo presýtená hudba je akoby písaná v intenciách Aristotelovej drámy, v ktorej je vrchol situovaný do psychologicky najvhodnejšieho miesta. Predchádza mu nastolenie problému, narastajúci konflikt, kríza, odhaľujúci a nekompromisný vrchol vedúci k zaslúženej katarzii. Mimoriadny cit pre takto koncipované hudobné diela dokazuje Lukáš Borzík permanentne prostredníctvom nenásilného, prirodzeného, veľmi inteligentného spôsobu vyvierajúceho z vnútorného presvedčenia a vlastného vnímania sveta. To sa prejavuje nielen po vonkajšej formálnej stránke, ale aj vo vnútornej obsahovej, napĺňajúc tak duchovný rozmer hudby.
Adrián Demoč (1985), slovenský skladateľ žijúci v Španielsku, narodil sa vo Zvolene. Popri gymnáziu študoval súkromne u I. Dibáka, v r. 2003 – 2008 študoval na JAMU v Brne (Fr. Emmert). Absolvoval stáže na Národnej hudobnej univerzite v Bukurešti (D. Rotaru) a Vilniuskej akadémií v Litve (O. Balakauskas). V r. 2008 – 2011 absolvoval doktorandské štúdium na JAMU (M. Smolka). Jeho dizertačná práca Spektrálna hudba a jej ponímanie času bola publikovaná knižne. V r. 2005 – 2007 bol členom súboru The Barefooted orchestra. Počas štúdií na JAMU vystupoval vo viacerých zoskupeniach aj ako improvizátor. Hudba A. Demoča je pravidelne uvádzaná v zahraničí poprednými orchestrami, súbormi a sólistami, napr. Apartment House (Veľká Británia), Klangforum Wien (Rakúsko), Tallinn Chamber Orchestra (Estónsko), Manuel Zurria (Taliansko), M. Paľa, Ensemble Ricercata, E. Drescher (Nemecko), Česká filharmonie, Moravská filharmonie atď. Jeho skladby boli hrané na festivaloch na Slovensku, v ČR, Estónsku, Kanade, Rakúsku, Rumunsku, Litve, Nemecku, Francúzsku, Španielsku, Chorvátsku a v USA. Viaceré vysielalo rádio BBC3 (Modré kvety, Kvarteto). Jeho hudbe bolo venovaných niekoľko relácií (rádiá Devín a Vltava). Profilové CD Žiadba (2019) a Hlaholika (2021) vydalo britské vydavateľstvo Another Timbre. Skladby Zikkurat a Variácie vyšli ako mp3 album v americkom vydavateľstve either/oar. Husľové kompozície Katharsis, Apogeum, Husle a Žiadba, Struny: steny, zhluky sny pre „milanolo“ vyšli vo vydavateľstve Pavlík records. Modré kvety vyšli na CD súboru Opera Trio (2019), Dve prosby na CD anglického vydavateľstva Entr’acte, Canon pre 4 altové flauty na albume Again and Again (Ants Records, Taliansko), ocenenom časopisom The Wire. A. Demoč je laureátom viacerých súťaží: J. L. Bellu (2020), Českej filharmónie (2018), Plural ensemble (2016), Cellotronics competition (2015) či ceny Nadácie L. Janáčka (2008). V r. 2011 sa so skladbou Three movements for string orchestra stal víťazom súťaže a rezidenčným skladateľom na letných kurzoch v Benasque (Španielsko). V r. 2009 bol členom poroty medzinárodného festivalu NEU/NOW Vilnius 2009 pod záštitou ELIA-European League of Institutes of the Arts, v r. 2010 bol predsedom poroty festivalu NEU/NOW Nantes 2010. Venuje sa i publikačnej činnosti, jeho texty vychádzajú v časopisoch Hudobný život a Vlna.
PETER GRAHAM je umelecký pseudonym Jaroslava Šťastného – Pokorného. Skladateľ a klavirista v oblasti jazzu a improvizovanej hudby. Hrá v súboroch Peter Graham Trio, New Jazz Trio, Rod Paton and Friends. Vyštudoval na brnianskom konzervatóriu hru na organ u J. Pukla a kompozíciu u B. Gregora a pokračoval na Janáčkovej akadémii múzických umení v triede Aloisa Piňosa. Absolvoval roku 1980 Trojkoncertom pre lesný roh, husle, klavír a orchester (ocenené v skladateľskej súťaži Ministerstva kultúry ČSR a na súťaži JAMU v tom istom roku). Po dokončení školy prešiel množstvom zamestnaní – bol korepetítorom tanečného oddelenia brnianskeho konzervatória, rozhlasovým hudobným režisérom, robotníkom Českého hudobného fondu a učiteľom na hudobnej škole. V súčasnosti učí na katedre kompozície a dirigovania Hudobnej fakulty Janáčkovej Akadémie múzických umení v Brne a od roku 1993 každoročne dramaturgicky pripravuje medzinárodný festival súčasnej hudby v Brne (Expozice nové hudby). Jeho hlavnou doménou je skladateľská tvorba, so širokým štýlovým aj žánrovým záberom. Jeho skladby sa pravidelne objavujú na koncertoch súčasnej hudby v Prahe, Brne, Ostrave aj ďalších mestách a stretávajú sa s ohlasom aj v zahraničí (Veľká Británia, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Taliansko, Rumunsko, Holandsko, Švédsko, Francúzsko, USA a ďalšie krajiny ). Za svoju komornú kantátu Der Erste získal tretiu cenu v medzinárodnej súťaži skladieb na texty Franza Kafku v rámci pražského festivalu Musica iudaica 1993. Komorný orchester Reykjavík si vybral túto kantátu do svojho programu v rámci svojej českej koncertnej sezóny 2008/2009 (2009 , Reykjavík). Jeho skoré Sláčikové kvarteto č. 1 bolo s úspechom predvedené svetoznámym súborom Arditti String Quartet na pražskom festivale súčasnej hudby Contempuls (2009).
NILS ØKLAND (NO, husle, hardangerské husle, viola d‘amore) – nórsky skladateľ a multiinštrumentalista je považovaný za majstra hry na hardangerských husliach (tradičnom nórskom sláčikovom nástroji), no v jeho tvorbe sa prelínajú vplyvy tradičnej, klasickej, súčasnej hudby i jazzu. Od 80. rokov 20. storočia sa venuje prevažne interpretácii vlastnej tvorby v rôznych formáciách. Vystupuje s kapelou Nils Økland Band (R.-E. Nystrøm, H. M. Stene, M. Eilertsen, S. Apeland), účinkuje v duu s organistom Sigbjørnom Apelandom, koncertuje aj ako sólista. Pravidelne spolupracuje s vynikajúcimi škandinávskymi umelcami ako Per Steinar Lie a Vegard Fossum (Lumen Drones), Engegaard Quartet, Løver og Tigre, Balkanemblet, Arve Henriksen, Christian Wallumrød a i. Nils Økland vydal 4 albumy v známom vydavateľstve ECM: Monograph, Lysøen, Lumen Drones a Kjølvatn. Nahrávka kapely Nils Økland Band s názvom Lysning, ktorá vyšla v roku 2017 vo vydavateľstve Hubro, získala cenu Spellemannprisen, označovanú aj ako nórska Grammy. Vlastný debutový album Blå harding vydal Nils Økland na vlastnom labeli Morild. V Øklandovej hudbe sa spájajú svety súčasnej hudby a tradičných nórskych harmónií. Jeho výnimočná virtuozita a cit vypĺňajú prázdno oddeľujúce ľudové hudobné formy od voľnej improvizácie a modernej kompozície. Nils Økland je už po druhýkrát členom medzinárodnej poroty Skladateľskej súťaže festivalu Konvergencie.
je zakladateľom a umeleckým riaditeľom festivalu Konvergencie. Absolvoval konzervatórium a VŠMU v Bratislave a v štúdiách pokračoval na Royal Academy of Music v Londýne (R. Cohen) a v Banff Centre for Arts v Kanade (A. Parisot, E. Meyer, T. Tsutsumi). Patrí k umelcom formujúcim hudobný a kultúrny priestor na Slovensku, za čo mu bolo udelených niekoľko ocenení (Cena ministra kultúry, Cena Frica Kafendu), ako aj nominácií na rôzne ocenenia (Nominácia na Krištáľové krídlo, Nominácia na Cenu Nadácie Tatra Banky, Nominácia na Českého Leva a na Cenu Slnko v Sieti za hudbu k filmu Amnestie). Realizoval množstvo CD nahrávok (o. i. Bachove Suity pre sólové violončelo, Brahmsove sonáty, premiéry diel V. Godára, 6 bratislavských koncertov J. Iršaia, crossoverové projekty After Phurikane, Chassidic Songs, Uspávanky či vlastnú tvorbu na CD Free in One). Pravidelne účinkuje na medzinárodných pódiách od USA po Nový Zéland. Ako vyhľadávaný a aktívny komorný hráč spolupracuje v množstvom popredných svetových umelcov a ansámblov (R. Cohen, D. Rowland, V. Mendessohn, B. Schmid, I. van Keulen, A. Serdar, Hilliard Ensemble, Fine Arts Quartet) ako aj s významnými dirigentmi (A. Parrott, J. Bělohlávek, D. Gazon, D. Héja, A. Mogrelia). Medzi jeho pravidelných komorných spoluhráčov patria I. Karško, M. Paľa, N. Skuta, B. Lenko a mnohí ďalší. Pravidelne vedie majstrovské kurzy v zahraničí (Taliansko, Maďarsko, USA, Anglicko) a vzdelávacie projekty pod hlavičkou Konvergencií organizuje aj na Slovensku (majstrovské kurzy, Medzinárodné kurzy komornej hry). Od založenia Spoločnosti Mariána Vargu v r. 2017 je jej výkonným predsedom.
Zakladajúca členka súboru Opera Aperta patrí v súčasnosti medzi najvýznamnejších medziná- rodne aktívnych slov. klaviristov. Je vyhľadávanou komornou i sólovou hráčkou a zanietenou interpretkou súčasnej hudby. Pravidelne vystupuje na medzinárodných festivaloch, v sú- častnosti úzko spolupracuje so súborom Österreichisches Ensemble für Neue Musik. V r. 2006 nahrala pre vydavateľ- stvo Hevhetia na SACD Sonáty a interlúdiá Johna Cagea, ktoré vysoko hodnotila domáca i zahraničná kritika. CD bolo v Londýne vybraté do knihy renomovaného kritika BBC Music Magazine Rogera Thomasa 1001 Classical recordings you must hear before you die.
multižánrový umelec so širokým repertoárovým záberom, hru na klarinete študoval na Konzervatóriu (R. Simandl) a VŠMU (J. Luptáčik) v Bratislave. Počas doktorandského štúdia (R. Šebesta) sa intenzívne venoval komornej hudbe (J. Slávik). Absolvoval majstrovské kurzy (R. Wehle, M. Lethiec a ď.) a interpretačné súťaže (je laureátom Concorso Giuseppe Tassis). Ako sólista a komorný hráč účinkoval s Cappellou Istropolitanou, Štátnou filharmóniou Košice, Moyzesovým kvartetom, L. Fančovičom, D. Varínskou, N. Skuta, J. Slávikom, N. Bulfonem, I. Buffom, J. Luptákom, M. Paľom, E. Šuškovou a ď. Bol členom Bergerovho tria. Jeho intenzívny záujem o súčasnú hudbu vyústil do spolupráce so súbormi VENI ensemble a Cluster ensemble. B. Dugovič účinkoval na podujatiach doma i v zahraničí (Ostravské dni novej hudby, Večery novej hudby, Melos-Étos, Konvergencie, Pohoda, Varšavská jeseň). Nahrával pre vydavateľstvá Diskant, Hudobný fond, Real Music House a Hevhetia/Orange Mountain Music a Naxos. Pôsobí ako pedagóg na Univerzite Komenského, bol lektorom Veni Academy. Mimo klasickej hudby spolupracuje s J. Kirschner, E. Stevensom a skupinou Bukasový masív. Vo vydavateľstve Real Music House mu vyšli albumy Cross-Country Skiing, 10 Simple Melodies a Bang Bang Boogie Boogie.
3. ročník Skladateľskej súťaže festivalu Konvergencie je realizovaný aj s podporou Islandu, Lichtenštajnska a Nórska prostredníctvom Grantov EHP.
Spolufinancované zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
Skladateľskú súťaž z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Partnermi súťaže sú aj SOZA, Hudobné centrum, Vladimir Mendelssohn Competition a PKF — Prague Philharmonie.
Ďakujeme aj ďalším partnerom a mediálnym partnerom.