Leoš Janáček (1854–1928) bol od 70. rokov 19. storočia vnímaný najskôr v regionálnom, potom v svetovom meradle ako významná osobnosť, čo pochopiteľne lákalo záujem fotografických ateliérov a profesionálnych fotografov, ale aj nadšených fotoamatérov. Počas skladateľovho života vznikla bohatá fotodokumentácia, ktorá bola vďaka niekoľkým generáciám kurátorov Janáčkovho archívu Moravského zemského múzea sústredená do zbierok, ktorých základ tvoria fotografie skladateľovej pozostalosti. Výstava predstavuje fotografie, ktoré sú spojené s mestom Brno, okrem portrétov vytvorených v brnenských ateliéroch.

Janáček prišiel do Brna vo svojich jedenástich rokoch a zostal mu do smrti verný. Nie je preto zvláštne, že existuje celá zbierka fotografií zachytávajúcich tento vzťah. Patria sem fotografie snúbencov Janáčkovcov z roku 1881 z ateliéru Rafael, či niekoľko skupinových fotografií, kde vidíme skladateľa v spoločnosti brnenských umelcov, priateľov a žiakov. Medzi osobnosťami s ktorými je skladateľ na fotografiách zachytený je napríklad dirigent pražskej premiéry Jej pastorkyne Karel Kovařovic (1862–1920) pred hotelom Slavia pri zájazde orchestra pražského Národného divadla do Brna v júni 1917. Z amatérskych fotografií zachytených Janáčkovými žiakmi Františkom Rybkom (1895–1970) a Mirkom Hanákom (1891–1972). Asi najbezprostrednejšie zachytávajú majstra zábery v záhrade pri dome na Smetanovej ulici v spoločnosti štvornohých priateľov, psíka Čerta a fenky Čipery z rokov 1910, 1926 a 1927. Otvorená stále zostáva otázka existencie fotografií Janáčka pri významných udalostiach, či to už bola Československá výstava súčasnej kultúry v roku 1928, ktorú skladateľ navštívil podľa všetkého trikrát (10., 25., 29. 6. 1928), či položenie základného kameňa budovy Právnickej fakulty Masarykovej univerzity 9. 6. 1928, kde bol predvedený Janáčkov Zbor pri kladení základného kameňa. Z tejto akcie sa zachovalo veľké množstvo rôznych fotografií a dokonca aj film. Janáček na túto udalosť spomína: „…stál som päť krokov od prezidenta, „Vysoká” to spoločnosť okolo mňa; bol som krytý palmou a vavrínovými stromami a všetko som sledoval…”. Za palmou sa, žiaľ, skrýval tak dôkladne, že ho na žiadnej dochovanej snímke, ani vo filme nevidíme. A to i napriek tomu, že ho v ten deň údajne „ktosi bláznivý fotografoval”.
Aj bez týchto záberov výstava ponúka ucelený súbor fotografií dokumentujúcich život jedného znajvýznamnejších skladateľov 20. storočia v jeho meste – Brne.