Menu
_ súťaž je určená pre slovenských skladateľov a skladateľky do 35 rokov
_ do súťaže môžu byť prijaté len skladby, ktoré neboli verejne uvedené
_ každý uchádzač môže do súťaže prihlásiť len jedno dielo
_ trvanie skladby: do 8 minút
_ obsadenie: duo až trio, sláčikové nástroje, dychové nástroje, klavír, gitara (bez použitia elektroniky)
_ súťaž je anonymná
_ zašlite nám:
1. partitúru vo formáte pdf, vytvorenú v ľubovoľnom notovom editore (nie rukopis)
2. spolu s pracovnou nahrávkou diela vo formáte WAV
3. vyplnený prihlasovací formulár
4. spolu s vyplneným prihlasovacím formulárom uhraďte prosím registračný poplatok v hodnote 20 EUR na účet:
Konvergencie – spoločnosť pre komorné umenie, o.z.
IBAN: SK34 1100 0000 0026 6604 0139
* do poznámky k platbe treba uviesť: “SÚŤAŽ + meno účastníka”
_ skladby bude hodnotiť odborná porota v zložení: skladatelia prof. Jevgenij IRŠAI / VŠMU, Lukáš BORZÍK / VŠMU, Spolok slovenských skladateľov, Adrián DEMOČ/ Španielsko a interpreti Nils Økland (Nórsko) / husle, Jozef LUPTÁK / violončelo, Konzervatórium v Bratislave, Akadémia umení v Banskej Bystrici, Ronald ŠEBESTA / klarinet, SOSR, člen súborov súčasnej a starej hudby, Ondrej VESELÝ / gitara a Nora SKUTA / klavír, členka Österreichisches Ensemble für Neue Musik
_ garantmi súťaže sú prof. Jevgenij Iršai a umelecký riaditeľ festivalu Konvergencie Jozef Lupták
výsledky súťaže budú oznámené do 15. 7. 2022
Základnou myšlienkou festivalu Konvergencie je komunikácia medzi skladateľmi, interpretmi a publikom a tento princíp by sme chceli preniesť aj na formát skladateľskej súťaže, preto:
_ autori 3 diel, ktoré získajú najvyšší počet bodov, budú mať možnosť osobnej alebo online konzultácie s členmi poroty, v rámci ktorej dostanú spätnú väzbu od renomovaných skladateľských osobností a popredných domácich interpretov
_ diela 3 autorov, ktorí postúpia do finále, naštudujú formou workshopu absolventi Akadémie komornej hudby festivalu Konvergencie, ako aj etablovaní profesionáli a budú zaradené do programu aktuálneho ročníka festivalu
_ uvedenie troch skladieb, ktoré postúpia do finále, bude honorované:
1. miesto 500 € / 2. miesto 300 € / 3. miesto 200 €
_ networking, získanie kontaktov na generačne blízkych interpretov
_ PR prostredníctvom informačných kanálov festivalu Konvergencie a partnerov súťaže
_ jedno z diel bude vybrané na koncert v rámci Skladateľskej súťaže Vladimira Mendelssohna v rámci Ascoli Piceno Festival v Taliansku
Jevgenij Iršai (1951) – ruský skladateľ a klavirista pôsobiaci na Slovensku.
R. 1969 ukončil štúdium na Špeciálnej desaťročnej hudobnej škole (kompozícia S. J. Volfenzon, klavír T. B. Rumševič), pokračoval na Konzervatóriu N. Rimského-Korsakova v Petrohrade (kompozícia S. S. Černov, V. A. Uspenskij, klavír P. A. Serebrjakov). Ako klavirista koncertoval v Španielsku, Bulharsku a Maďarsku. V r. 1971—1991 pôsobil ako pedagóg klavíra a kompozície na Špeciálnej desaťročnej hudobnej škole v Petrohrade. Po príchode na Slovensko bol korepetítorom opery ŠD v Banskej Bystrici (1991—1992), pôsobil na Konzervatóriu J. L. Bellu (1992—1996), od r. 1996 prednášal na Katedre hudobnej a estetickej výchovy na PF UMB v B. Bystrici.
V súčasnosti vyučuje kompozíciu na VŠMU. Dominantnou časťou jeho tvorby sú zborové skladby i diela pre sólový hlas so sprievodom rôznych nástrojových kombinácií. Venuje sa komornej, orchestrálnej tvorbe i malým hudobno-dramatickým formám, tiež poézii a publikovaniu odborných článkov. Autora, ktorého diela odzneli o. i. na javisku akademického Malého divadla opery a baletu v Leningrade (Don Juan, 1973) a v rámci medzinárodných festivalov vo viacerých európskych krajinách i v USA, zaradil S. Vasenko do „skupiny neskorého postkonzervativizmu“. Jeho tvorba sa nachádza na viacerých CD.
Lukáš Borzík (1979, Poprad) patrí medzi najvýraznejších slovenských hudobných skladateľov. Získal rad domácich, ale i medzinárodných ocenení (Medzinárodná skladateľská súťaž Alexandra Moyzesa, Radio_Head Awards, Akademická Banská Bystrica, Skladateľská súťaž Adama Plintoviča). Okrem pravidelného zaraďovania jeho kompozícii na reprezentatívne albumy slovenskej hudobnej tvorby, má na konte štyri vlastné profilové CD nosiče: Svetlo Slova (2021), Signum Magnum (2020), Slovo (2019), Cantico delle creature (2011).
Borzíkova komorná hudba je pravidelne uvádzaná na domácich i zahraničných pódiách poprednými interpretmi a komornými zoskupeniami (Milan Paľa, Nora Skuta, Ronald Šebesta, Ivan Šiller, Eva Šušková, Petra Noskaiová, Hilda Gulyás, Juraj Kuchar, Tomáš Šelc, Ensemble Reconsil Wien, Konvergence Ensemble, THReNSeMBle, Cracow Duo, Ensemble Opera Diversa, Quasars Ensemble, Ensemble Ricercata, Melos Ethos Ensemble, Trio Istropolis, Mucha quartet a. i.). Podarilo sa mu presadiť aj na poli symfonickej hudby. Spolupracoval so slovenskými i zahraničnými orchestrami (Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Slovenská filharmónia, Štátna filharmónia Košice, Komorný orchester ZOE, Orkiestra Muzyki Nowej). Osobitné postavenie v jeho tvorivom odkaze má vokálna hudba, ktorá sa taktiež teší pozornosti interpretov (Estónsky filharmonický komorný zbor, Slovenský filharmonický zbor, Spevácky zbor Slovenských učiteľov, Chór Warszawski, Ars Brunensis Chorus).
Borzík kreuje svoj vlastný individuálny jazyk založený na uplatnení modality, tonality, rozšírenej tonality, bitonality, atonality, dvanásťtónovosti či spektralizmu v nových zaujímavých kontextoch, nevymykajúc sa z princípov sakrálneho minimalizmu. Tento estetický prúd je v porovnaní so známejším americkým minimalizmom sofistikovanejší a komplexnejší. Jeho predstavitelia neaplikujú len základné tóny, súzvuky či kadenčné vzťahy, ale súhrnne a celistvo siahajú po všetkých výdobytkoch európskej klasickej hudby. Preto aj hudobná poetika Lukáša Borzíka zahŕňa viaceré hudobné elementy slúžiace ako prostriedky pre mnohotvárne budovanie štruktúry. Inšpiráciu čerpá z teológie, filozofie, poézie, fyziky, astronómie, biológie, architektúry i výtvarného umenia. Asociácie generujú určité analógie a prieniky medzi týmito vednými a umeleckými odbormi nachádzajú odraz aj v jeho hudobnom myslení. Vo svojich kompozíciách dokáže umne vybudovať vnútorné dramatické pnutie. Obsahovo presýtená hudba je akoby písaná v intenciách Aristotelovej drámy, v ktorej je vrchol situovaný do psychologicky najvhodnejšieho miesta. Predchádza mu nastolenie problému, narastajúci konflikt, kríza, odhaľujúci a nekompromisný vrchol vedúci k zaslúženej katarzii. Mimoriadny cit pre takto koncipované hudobné diela dokazuje Lukáš Borzík permanentne prostredníctvom nenásilného, prirodzeného, veľmi inteligentného spôsobu vyvierajúceho z vnútorného presvedčenia a vlastného vnímania sveta. To sa prejavuje nielen po vonkajšej formálnej stránke, ale aj vo vnútornej obsahovej, napĺňajúc tak duchovný rozmer hudby.
Adrián Demoč (1985), slovenský skladateľ žijúci v Španielsku, narodil sa vo Zvolene. Popri gymnáziu študoval súkromne u I. Dibáka, v r. 2003 – 2008 študoval na JAMU v Brne (Fr. Emmert). Absolvoval stáže na Národnej hudobnej univerzite v Bukurešti (D. Rotaru) a Vilniuskej akadémií v Litve (O. Balakauskas). V r. 2008 – 2011 absolvoval doktorandské štúdium na JAMU (M. Smolka). Jeho dizertačná práca Spektrálna hudba a jej ponímanie času bola publikovaná knižne. V r. 2005 – 2007 bol členom súboru The Barefooted orchestra. Počas štúdií na JAMU vystupoval vo viacerých zoskupeniach aj ako improvizátor. Hudba A. Demoča je pravidelne uvádzaná v zahraničí poprednými orchestrami, súbormi a sólistami, napr. Apartment House (Veľká Británia), Klangforum Wien (Rakúsko), Tallinn Chamber Orchestra (Estónsko), Manuel Zurria (Taliansko), M. Paľa, Ensemble Ricercata, E. Drescher (Nemecko), Česká filharmonie, Moravská filharmonie atď. Jeho skladby boli hrané na festivaloch na Slovensku, v ČR, Estónsku, Kanade, Rakúsku, Rumunsku, Litve, Nemecku, Francúzsku, Španielsku, Chorvátsku a v USA. Viaceré vysielalo rádio BBC3 (Modré kvety, Kvarteto). Jeho hudbe bolo venovaných niekoľko relácií (rádiá Devín a Vltava). Profilové CD Žiadba (2019) a Hlaholika (2021) vydalo britské vydavateľstvo Another Timbre. Skladby Zikkurat a Variácie vyšli ako mp3 album v americkom vydavateľstve either/oar. Husľové kompozície Katharsis, Apogeum, Husle a Žiadba, Struny: steny, zhluky sny pre „milanolo“ vyšli vo vydavateľstve Pavlík records. Modré kvety vyšli na CD súboru Opera Trio (2019), Dve prosby na CD anglického vydavateľstva Entr’acte, Canon pre 4 altové flauty na albume Again and Again (Ants Records, Taliansko), ocenenom časopisom The Wire. A. Demoč je laureátom viacerých súťaží: J. L. Bellu (2020), Českej filharmónie (2018), Plural ensemble (2016), Cellotronics competition (2015) či ceny Nadácie L. Janáčka (2008). V r. 2011 sa so skladbou Three movements for string orchestra stal víťazom súťaže a rezidenčným skladateľom na letných kurzoch v Benasque (Španielsko). V r. 2009 bol členom poroty medzinárodného festivalu NEU/NOW Vilnius 2009 pod záštitou ELIA-European League of Institutes of the Arts, v r. 2010 bol predsedom poroty festivalu NEU/NOW Nantes 2010. Venuje sa i publikačnej činnosti, jeho texty vychádzajú v časopisoch Hudobný život a Vlna.
NILS ØKLAND (NO, husle, hardingfele, viola d´amore) – je považovaný za majstra hry na hardingfele (tradičný nórsky 8-9 strunový, bohato zdobený hudobný nástroj pripomínajúci husle), no jeho hudobný pohľad sa vytrvalo neupína na tradičnú nórsku hudbu. Jeho tvorba je rôznorodá. Ako inštrumentalista aj ako skladateľ prelína prvky klasickej a súčasnej hudby, ako aj jazzu s tradičnými nórskymi výrazmi. Nachádza spoločné črty a spoločné expresívne myslenie naprieč žánrami a časovými obdobiami. Od 80. rokov 20. st. sa venuje produkcii a interpretácii prevažne vlastnej tvorby v rôznych formáciách. Vystupuje s jeho kapelou Nils Økland Band (Rolf-Erik Nystrøm, Håkon Mørch Stene, Mats Eilertsen, Sigbjørn Apeland), so Sigbjørn Apeland ako koncertné duo, a tiež sám ako sólo interpret. Spolupracuje so skvelými hudobníkmi ako sú Per Steinar Lie a Vegard Fossum (Lumen Drones), Engegaard Quartet, Løver og Tigre, Balkanemblet a i. Økland vydal 4 albumy v kooperácii s vydaveteľstvom ECM: Monograph, Lysøen; spolu s Sigbjørn Apeland, P. S. Lie a Ø. Haaland album Lumen Drones, Kjølvatn s Nils Økland Band album Kjølvatn. Vo vydavateľstve Hubro vyšiel album Øklandovej kapely, Nils Økland Band Lysning, ktorý vyhral Norwegian grammy v otvorenej kategórii. Vlastný debutový album Blå harding vydal pod svojou vlastnou značkou Morild. V Øklandovej hudbe sa spájajú svety súčasnej hudby a tradičných nórskych harmónií. Výnimočná virtuozita a cit nórskeho patriota vypĺňa prázdno oddeľujúce ľudové formy od voľnej improvizácie a modernej kompozície. Jeho hudba sála do sveta posolstvo tradície a vytvára priestor pre jej nekonečný rozvoj.
je zakladateľom a umeleckým riaditeľom festivalu Konvergencie. Absolvoval konzervatórium a VŠMU v Bratislave a v štúdiách pokračoval na Royal Academy of Music v Londýne (R. Cohen) a v Banff Centre for Arts v Kanade (A. Parisot, E. Meyer, T. Tsutsumi). Patrí k umelcom formujúcim hudobný a kultúrny priestor na Slovensku, za čo mu bolo udelených niekoľko ocenení (Cena ministra kultúry, Cena Frica Kafendu), ako aj nominácií na rôzne ocenenia (Nominácia na Krištáľové krídlo, Nominácia na Cenu Nadácie Tatra Banky, Nominácia na Českého Leva a na Cenu Slnko v Sieti za hudbu k filmu Amnestie). Realizoval množstvo CD nahrávok (o. i. Bachove Suity pre sólové violončelo, Brahmsove sonáty, premiéry diel V. Godára, 6 bratislavských koncertov J. Iršaia, crossoverové projekty After Phurikane, Chassidic Songs, Uspávanky či vlastnú tvorbu na CD Free in One). Pravidelne účinkuje na medzinárodných pódiách od USA po Nový Zéland. Ako vyhľadávaný a aktívny komorný hráč spolupracuje v množstvom popredných svetových umelcov a ansámblov (R. Cohen, D. Rowland, V. Mendessohn, B. Schmid, I. van Keulen, A. Serdar, Hilliard Ensemble, Fine Arts Quartet) ako aj s významnými dirigentmi (A. Parrott, J. Bělohlávek, D. Gazon, D. Héja, A. Mogrelia). Medzi jeho pravidelných komorných spoluhráčov patria I. Karško, M. Paľa, N. Skuta, B. Lenko a mnohí ďalší. Pravidelne vedie majstrovské kurzy v zahraničí (Taliansko, Maďarsko, USA, Anglicko) a vzdelávacie projekty pod hlavičkou Konvergencií organizuje aj na Slovensku (majstrovské kurzy, Medzinárodné kurzy komornej hry). Od založenia Spoločnosti Mariána Vargu v r. 2017 je jej výkonným predsedom.
Patrí medzi popredných slovenských hráčov na klarinete. Po štúdiách v Bratislave a v Boulogne sa V r. 1993 stal 1. klarinetistom Symfonické- ho orchestra Slovenského rozhlasu, V r. 1996 získal rovnaký post v Cappelle Istropolitane. Jeho záujem o súčasnú hudbu ho priviedol do zoskupení VENI ensemble, Vapori del Cuore, DON@U.com a Ensemble Ricercata. V r. 1997 — 2005 pôsobil v Opera Aperta Ensemble, ktorého bol spoluzakladateľom. Spolu s bratom Robertom pôsobí v unikátnom zoskupení his- torických basetových rohov Lotz Trio. Hosťuje v orchestroch hrajúcich na dobových nástrojoch Wiener Akademie, Orfeo Orchestra a Cappela Cracoviensis. V r. 2002 — 2010 pedago- gicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. So SOSR-om nahral kon- certantné diela Suchoňa a Zeljenku (Hudobný fond). V r. 2018 vydal profilové CD Classic Malts so skladbami Stravinského, Scelsiho, Sciarrina, Stockhausena, Reicha a Griseyho.
venuje sa ťažiskovo interpretácii hudby slovenských skladateľov a projektom v oblasti komornej hudby. Hru na klasickej gitare študoval pod vedením M. Krajča a J. Zsapku (VŠMU), C. Marchioneho (Maastrich), G. Bandiniho (Lucca) a P. Remeníka (Žilina). Ako sólista uviedol svetové premiéry gitarových koncertov v spolupráci so Štátnou filharmóniou Košice (O. Kroupová: Eo Ipso) i so Solamente naturali (M. Bázlik: Koncert pre gitaru, kontrabas, čembalo a sláčikový orchester). Spolupra- coval tiež s Quasars Ensemble, E. Šuškovou, P. Mazalánom, P. Katinom, K. Mihalovom či J. Fujakom. Okrem Slovenska koncertoval v Česku, Poľsku, Taliansku, Švajčiarsku, Fínsku či Holandsku. Medzi skladateľov, ktorí svoje kompozície dedikovali O. Veselému patria O. Kroupová, J. Kolkovič, M. Yeats, A. Gilardino, N. Figuei- redo, O. Kentish, J. Helgeson, P. Kotík, J. Kmiťová, P. Duchnický, P. Machajdík, V. Kubička, L. Novosedlíková, A. Döme, D. Remeň, J. Laco. O. Veselý je tiež aktívny ako aranžér, jeho práce interpretovali a nahrali umelci ako Yo-Yo Ma, K. Stott, S. a O. Assad, D. Russell či J. A. Escobar. V r. 2020 obhájil doktorát v oblasti hudobnej filozofie, estetiky a semiotiky (pod vedením J. Fujaka) na UKF v Nitre. V tom istom roku publikoval knižnú monografiu zameranú na teoretickú reflexiu hudby Hudba v hudbe. Je tiež autorom štúdií a rozhovorov so súčasnými skladateľmi publikovaných na Slovensku i v zahraničí.
Zakladajúca členka súboru Opera Aperta patrí v súčasnosti medzi najvýznamnejších medziná- rodne aktívnych slov. klaviristov. Je vyhľadávanou komornou i sólovou hráčkou a zanietenou interpretkou súčasnej hudby. Pravidelne vystupuje na medzinárodných festivaloch, v sú- častnosti úzko spolupracuje so súborom Österreichisches Ensemble für Neue Musik. V r. 2006 nahrala pre vydavateľ- stvo Hevhetia na SACD Sonáty a interlúdiá Johna Cagea, ktoré vysoko hodnotila domáca i zahraničná kritika. CD bolo v Londýne vybraté do knihy renomovaného kritika BBC Music Magazine Rogera Thomasa 1001 Classical recordings you must hear before you die.
2. ročník Skladateľskej súťaže festivalu Konvergencie je realizovaný s podporou Islandu, Lichtenštajnska a Nórska prostredníctvom Grantov EHP.
Spolufinancované zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
Skladateľskú súťaž z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Partnermi súťaže sú aj SOZA, Hudobné centrum a Vladimir Mendelssohn Competition.
Ďakujeme aj ďalším partnerom a mediálnym partnerom.